História našej Krajiny

23. ledna 2009 v 23:32


Kedysi dávno sa naša krajina delila na dve časti. Severnú a Južnú.
Severnej Krajine Desseru vládol Kráľ Benito. Nebol veľmi dobrý vládca...často zabúdal na svoj ľud, keď prišlo na vojny schovával sa pod posteľou a nechcel ani za ten svet znížiť dane. Ale mal aj dobré stránky. Rád vychádzal na prechádzky von a rozprával sa s poddanými ako prostý človek. No zmien sa veľmi bál. Jeho ľud nebol veľmi disciplinovaný, kráľ nenechával nikoho trestať za zločiny...súdnictvo v Severnej krajine neexistovalo. Každý si mohol robiť čo chcel. Jeho poddaný ho nemali veľmi v láske, no nik si nesťažoval pretože boli aj horší králi.

V Južnej krajine Semmesu vládol kráľ Jacob. Bol prísnym vládcom, niekedy až príliš krutým. Za krádež v jeho krajine bol okamžite udelený trest smrti bez milosti, deťom ,ženám, mužom aj starcom. Všetci muži museli povinne zložiť krutý vojenský výcvik a ženy nemali takmer žiadne práva. Jacob sa niekedy aj bezdôvodne púšťal do vojen čím trpel jeho ľud. Krajina bola krásna a prekvitala, no poddaný sa v nej cítili ako v klietke, keďže boli prísno kontrolovaný. Tento vládca nebol tiež veľmi


populárny.

Pravdou bolo že flákač Benito a tyran Jacob boli bratia. Každý bol svojím spôsobom iný, mal dobré aj zlé stránky. A každý mal svoj spôsob vedenia krajiny.
Ľudia v Dessere vravievali závistlivo hľadiac na južnú hranicu:
"Aha ako sa tým boháčom žije. Majú čisté ulice, nik tam nekradne, sú zdraví..tým sa žije"
A Ľudia v Semmese tvrdili niečo iné:
"Ah ako dobre je našim susedom. Sú slobodný a nemusia sa báť krutých trestov svojho kráľa. Nemusia bojovať, majú pokoj."

V Dessere bývali kruté zimy a keďže krajina bola chudobná a zadlžená, ľudia nemali na šaty peniaze. Často umŕzali na ulici.
V Semmese bolo zase neskutočné teplo. Ľudia už nemali ani čo vyzliecť aké bolo horko. Drahé šaty im boli nanič keď im v nich bolo teplo na nevydržanie.

Tak čas plynul..a krajiny žili v prímerí, vzájomne sa ignorovali. Po nejakom časte začala v obidvoch kráľovstvách záhadne miznúť voda. Rieky vyschýnali, jazerá tiež...studničky aj všetko ostatné.
Napokon jediným pitným zdrojom ostala riečka Larata ktorá tiekla presne na kranici dvoch kráľovstiev. Ľuďom neostávalo nič iné iba chodiť kilometre ku rieke. Vody bolo dosť pre všetkých obyvateľov, obidvoch kráľovstiev. Ale kráľom sa to nepozdávalo.

Benito: V našej krajine sa voda ako keby pod zem prepadla. Vonku je krutý mráz a jediné jazero čo nám ostalo ja zamrznuté tak tuho ako ešte nikdy. Za to Semmes ma vody dosť...tí snoby majú tie svoje minerálne pramene! A čo my? Ešte aby túto rieku kradli to, nie!
Jacob: Čo si to tí Dessersania dovoľujú! Brať vodu z našej Laraty! V ich krajine je dosť zima, pochybujem že by potrebovali toľko vody čo my! U nás ne nekonečné teplo, bez vody uhynieme! A čo je ich do našich prameňov? Tie sú určené na naše fontány a kúpele, nie na pitie!

Jacob bol chamtivý na vodu, nechcel plýtvať svojou určenou na snobské kúpele a Benito bol lenivý rozbíjať a zohrievať ľad na vodu. Obyvatelia medzi sebou problémy nemali...dokonca niektorý Semmesania a Desserania uzatvorili priateľstvá a debatovali o tom aký sú ich králi a ich krajiny.

Zatiaľ sa medzi Benitom a Jacobom vrcholil veľký spor. Vyzeralo to že lenivý Benito bude ochotný bojovať a chamtivý Jacob sa bez váhania pustí do bitky aby získal ďalšiu krajinu.

Začala sa vojna. Jacobove trénované jednotky pochodovali k severnej hranici. Bolo ich málo pretože snobské rodiny odmietali poslať svojich mužov do vojny. Nech ich Jacob trestal ako chcel.
Benitove jednotky sa skladali z obyčajných roľníkov, ktorý ak chceli vodu museli bojovať.
Začal sa Boj. Benito bojoval nerád, tak radšej ostal stáť na kopci a pozoroval svoj ľud.
Zato jacob sa rozbehol (kone v ich krajine poumierali bez vody tak musel po svojich) mávajúc mečom do roľníkov, ťal, zabíjal a strašne sa pri tom smial. Roľníci síce neboli cvičený, mali iba vidle a motyky ale bolo ich viac. Celý húf Desseranov sa vrhol na úbohú ale trénovanú stovku jacobových vojakov. Uprostred boja Jacob vyskočil na akúsi skalu a zavolal:
BENITO! Ty zbabelec, ktorý má byť mojím bratom! Zlez z toho kopca a postav sa mi zoči voči! reval. Benito si toto len tak nenechal. Schmatol meč a rozbehol sa proti Jacobovi.
Jacob útočil neohrabanou silou a Benito sa väčšinou iba uhýbal. Bol to dlhý boj.
Skončil tým že Benito zaťal svoj meč do brucha Jacoba a Jacob vrazil meč do chrbta Benita.
Obaja padli v rovnakú ranu, na zem mŕtvy. Poddaný oboch krajín mlčali. Po chvíli odhodili zbrane a rozhodli že vojna nebude. Strhli hranice, určili nového vládcu a utvorili tak jednu veľkú krajinu
Semmes a Desser spolu boli Sedes.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama